March 2014

Grandma and her stuff

9. march 2014 at 20:22 | nana |  inside
Je nedeľa. Ubehol týždeň.

Vráťme sa teraz, prosím, spoločne do minulosti a sledujme priebeh minulého nedeľného večera.

Rodinka, ktorá sa ešte len teraz dorazila domov z práce a rôznych záujmových činností práve znovu naskakuje do auta a vyráža na pravidelnú nedeľnú návštevu k starým rodičom. Dlho som nejazdila a rozhodnem sa že by som si mala osviežiť svoje zručnosti a preto sadám za volant. Cesta prebieha v poriadku, o necelých 20 minút mne na mieste. Buchneme dvermi od auta a rýchlymi krokmi sa blížime k panelovému domu. V poslednej chvíli si všimnem mláku po nedávnom daždi a vyhnem sa jej. Sme pred dverami a oco zvončekom vyťuká dohodnutý signál. Tit-ti-tit. Potom už stojíme na chodbe a ja sa pozerám na schody, ktorými by som ešte pred dvoma mesiacmi vybehla úplne hore. Dnes sa však veziem na piate poschodie výťahom. Babička aj s tetou nás vítajú už vo dverách, pusu-pusu. Pohodlne si sadneme do obývačky a šou sa môže začať.

"Tlstá,tlstá,tlstá,tlstá,tlstá,tlstá,tlstá, furt som tlstá."

Bolo to minulú nedeľu. Pred týždňom.
Sedím na gauči, je mi dobre. Aha! Aha, čo tu je! Koláč. Aha, fánky! Mňami mňami. A dáme si aj ten kúsok torty, veď keď nám ho toľko ponúka bolo by neslušné si nedať. Chumky, hmm. Hmm, arašidy. Dám si oboje, veď žijeme len raz. A ešte tento farebný koláč som nemala, skoro som naň zabudla. A tie obložené chlebíčky tiež nie sú na zahodenie. Ale tie fánky, tých som si dala úplne najviac. Modla by doniesť ďalší tanier. Hm. A tento je orechový, tento punčový, hm.
♪ tu-du tu-du tu-du tu-du tu-du tu-du tu-du *dramatická hudba*
ZOŽRALA SOM VŠETKO - koniec príbehu.

Záver: Človek asi fakt potrebuje prísť z extrému do extrému aby sa uvedomil. Minule som písala - v nedeľu som sa prežrala a potom som v pondelok už pila len vodu aby som mala lepší pocit. Nasledujúci týždeň bol tiež veľmi ľahký a teraz v tom chcem pokračovať. Jesť čo najmenej. Bojím sa že aj budem jesť hneď stučniem. Nechcem si dať ani jablko navyše. Prílohy a to čo nepotrebujem jednoducho nezjem. Dnes som bola na obede u babky - knedľa, kapusta, fašírky. A knedľu som si nedala vôbec. Veď načo? Nechcem žrať. nechcem, nechcem. Na intráku mi to nikto neprikáže ale doma je to hrozné. Nemôžem sa stále vyhovárať a rodičia uvidia (či skôr neuvidia) ak si nič nedám. Ach! S "jedením čo najmenej" som začala v pondelok. Hádajte čo? Už v piatok keď som prišla domov mamina hovorila tatinovi -aha, pozri sa, dieťatko nám pochudlo-. Maximálne ma to potešilo. Veď viditeľne schudnúť za týždeň? Nenormálne. Podľa mňa som len odpuchla - z toho aká som bola posledné dni pažravá. Odteraz v škole dlhú prestávku v škole využívam na to aby som si zapálila (ak sa mi podarí prekĺznuť cez vrátničku) a doobeda si dám jablko. Na obed v škole prílohu, (lebo mäso nejem vôbec), ryžu alebo zemiaky a je super ak je k tomu nejaký šalát. Ak je sladké tak jedáleň obídem oblúkom.

Nechcem jesť, v zrkadle sa vidím stále rovnaká. Vidím sa kysnúť.

Staying alive

6. march 2014 at 19:56 | nana |  inside
Ahojte :) Ozývam sa po strašne dlhom čase, veľa vecí sa medzitým stalo. Napríklad: znovu som sa niekoľkokrát pokúšala schudnúť. Aké prekvapko, že? Všetky to boli pokusy neúspešné (jasné, ak by som bola úspešná, tak ten pokus by bol len jeden a trval by doteraz. Bolo ich niekoľko. Ale!


Momentálne sa držím :) Niektorí (aj keď o tom pochybujem) si možno ešte pamätajú, že minulý rok som nasadila svoj extra stravovací režim 2.2. Vydržala som pol roka a potom sa to posralo a bla bla a to už poznáme. Tento rok to je zase 3.3. Je to celkom vtipné. Deň pred tým sme boli na tej klasickej nedeľnej návšteve u babky a ja som sa prežrala jak prasa. Fánky, koláče. Deň nato v pondelok som si dala čistiacu hladovku. Celý pondelok - vodička. Utorok som si dala len obed - ryža a čínska kapusta (v škole nám k tomu dali aj nejaký humus v podobe mäsa, to nežerem, vegoš). Včera ráno malé jablko, na obed veľké a na večeru dva ryžové pukancové chlebíky s jogurtovou polevou. Dnes veľké jablko v škole, na obed mi naservírovali varené zemiaky a rajčinový šalát, k večeri zase dva ryžové chlebíky. Celkom pekné, nie? Vôbec nie som hladná, prešla ma chuť na všetko, cítim sa super. Neviem sa dočkať, kedy sa postavím na váhu. Cítim sa.. taká.. čistá. Ale víkendy budú ťažké, rodičia a ich dobroty, povinné jedlá, obmedzené cvičenie. Uf, nejako to dám. Keď som to dokázala minulý rok tak prečo nie teraz. Okrem to ho mám teraz motiváciu navyše. Po prvé - mám chalana :* a po druhé - tento rok mám stužkovú. Musím vyzerať inak, lepšie. Scvrknem sa, dúfam. Pri mojej výške 178cm mám teraz cez 80kg. Niekedy dám hádam dole aj 20. Niekedy.

A tu sú moje asi mesiac staré myšlienky (alebo - čo by som napísala na blog pred mesiacom, keby mi vtedy išiel internet). Odvtedy som na tom psychicky lepšie:
"Hey guys, ako sa máte? Ja na piču. Neznášam sa. Milión ráz si poviem že tak a teraz to dodržím a potom zase začnem žrať jak pridrbaná. Ale teraz už fakt (milión prvý fakt) a to že od zajtra nežeriem. Len sem tam dačo a zeleninu. A pijem litre, počujete, litre! Namiesto obeda skočím na cigu alebo čo a okrem toho len zelenina. Takto to ďalej nejde. Aj cvičiť by som mala ale keď ja som taká lemra. Nenávidím sa za to. Za tú lemru vo mne. Behať nechcem, to sa hneď unavím ale do posilky by som išla ale je mi blbé keď tam mám po prvý raz prísť a budú tam aj tí ostatní ale no čo už. Jednoducho už by bolo načase niečo zmeniť. Takto to ďalej nejde. Nespomenula som, že mám priateľa. Áno! Chápete? Mám priateľa. Aj keď si sama o sebe myslím že som odporná, tak on to akosi ignoruje. A ja sa mu chcem páčiť. Chcem sa mu páčiť aj nahá ale takto sa to nedá. Hovorím, nežeriem. Zase nasadzujem kalorické tabuľky a takto. Nechápem čo sa to so mnou stalo. Pekne si papám ako sa má a potom zrazu - aha, čokoláda, dám si, prečo nie. Ne-chá-pem. A strašne ma to serie. A potom že si furt pripadám strašne odporná a veľká! No ved prečo nie keď furt do seba niečo tlačíš, ty krava. Sa spamätaj. Neviem či sa mi podarí vydržať pri tabuľkách, ale ak nebudem žrať sladké a jedla bude len málo a do toho hromada vody tak vždy by som sa mala zmestiť do limitu 5000 kJ. Musím schudnúť do leta ak by sme s priateľom chceli ísť niekam von. V tričku s krátkym rukávom vyzerám odporne. A plavky, pff. Okrem toho je budúci polrok moja stužková, takže šaty tešte sa. A kurva. Moc trepem a nič nerobím. Od zajtra!"

Ok, ja len že sa ozvem, ešte napíšem, darí sa, chýbate mi.

.
Chudnutie v priamom prenose. Obrovskou podporou v začiatkoch mi bol a doteraz je web Mira Veselého.
.