Slon v porceláne

18. may 2013 at 17:56 | nana |  inside
Festival. Slnko sa pomaly skláňalo k západu a začínalo šero. Stovky ľudí pri pódiu hádzali hlavami ako v tranze a narážali jeden o druhého. Keď prechádzala pomedzi nich, priala si byť maličká, drobná aby vedela prekĺznuť pomedzi spotené telá v tričkách s ich obľúbenou kapelou. Teraz sa jej však sádlo natriasalo pri každom výskoku. Bola unavená. Nádych - výdych. Cítila sa trápne v tielku s ramienkami a za svoje objemné ruky. Letná páľava sa však už nedala vydržať, hoci bola noc. Aby sa dostala z masy ľudstva, smradu a horka, musela vydať aj poslednú silu. Stehná sa jaj šúchali o seba. Zastavila sa až pri stánku s občerstvením, kde si dala dva krát pivo. Jeden chalan v dave držal na pleciach svoje dievča. Zavrela oči a zase myslela na to aký je život nefér. Zlú náladu si vynadradzovala utrácaním peňazí. "Dobrý, Slipknot." "Také na vás?" Kladná odpoveď, predavač s tričkami za pultom si ju premeral od hlavy po päty. "Bohužial, menšie ako XXL sú už vypredané."

More. Zahrabala si nohy do piesku, šteklil ju medzi prstami. Nasadila si slnečné okuliare a zahľadela sa na slnko. Bolo pár minút po obede a ono žiarilo priamo uprostred oblohy. Bol druhý deň jej spoločnej dovolenky s rodinou a ona sa už stihla celkom pekne opáliť. Oprášila si ruky a popriavila osušku, lehátko zavŕzgalo keď si opäť ľahla. Teraz aj s plným žalúdkom. Už zo zvyku schytila ďalší uterák a prikryla sa ním. Nebola jej zima ale nenávidela tie pohľady, keď niekto prechádzal okolo. Aká veľryba. Čo si o sebe myslí? A tie ženské s plochým bruchom, akoby sa naschvál premávali priamo pred ňou a stavali sa jej do výhľadu, aby jej ukázali čo majú a ona nie. Alebo skôr naopak, tuk, ktorý ona má a ony nie. "Ideme po dezert. Dáš si zmrzlinu?" "Zoberte mi dvojitú," odvetila rodičom a zvalila sa na druhý bok s výhľadom na pani extrémnych rozmerov a v duchu sa utešovla, že na tom nie je zase tak zle. A spolu so zmrzlinou sa depresia razom vytratila.

Škola. Keď konečne zazvonilo na druhú prestávku, polovica triedy sa zohla k svojim taškám. Ako naprogramovaní roboti. Na stoloch sa začali objavovať chleby s maslom, kroasanty, banány a presladené malinovky. Časť deciek zobrala to čo mala a vypadla z triedy, časť sa presunula k oknu aby si mohli vychutnať chvíľku pokoja a svoje jedlo pri výhľade na cestu, ktorá ich za niekoľko hodín bude sprevádzať domov. Ona sedela na mieste. Za oknom práve začalo snežiť. Sveter si pritisla ešte tesnejšie, ani by jej nenapadlo vyzliecť sa. Nielen že kúrenie bolo pokazené a teplota v triede sa líšila od tej vonkajšej len niekoľkými stupňami, ale sveter si nevyzliekala ani v lete. Všetko pre tie skysnuté ruky. Keď sa zohla pre svoju desiatu, so smutným pohľadom skonštatovala, že má riť väčšiu než je stolička. Vybrala svoj sáčok a pustila sa do rožku so šukou, syrom a paprikou. Neznášala tie krásne spolužiačky, čo si práve vychutnávali šišky s nugátovou náplňou a predsa vyzerali perfektne. "Nechceš pomaranč? Ja už nemôžem." "Jasné." Požierač zbytočností čo ostali iným. Potom čo bola zahodiť šupy z pomaranča si otvorila ešte jeden keksík. Vrátila sa ku košu a zahodila obal od káveniek.
 


Comments

1 Kath | Web | 18. may 2013 at 22:33 | React

Děkuji za komentář :) Sirotčinec slečny Peregrinové pro podivné děti se mi nezdál až tak strašidelný, děsivé byly fotografie v knížce které se mi asi zdáli nejstrašidelnější. Postavy a samotný Jacob byly milé a sympatické. No knížka je to úžasná, fota se společně doplňují s textem a vytváří úžasný a zároveň strašidelný příběh. Myslím si že se bude zamlouvat všem kteří si ji přečtou :)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 
.
Chudnutie v priamom prenose. Obrovskou podporou v začiatkoch mi bol a doteraz je web Mira Veselého.
.