My home, Friendzone

29. may 2013 at 10:21 | nana |  inside
Schizofrenický flegmatický asociál. Je komplikovaná.

Vždy som bola smutná a podráždená. Vždy som čakala že mi všetko padne z neba len tak, že preto nič nemusím robiť a nikdy som si to neuvedomila. Ale teraz to už vidím. Myslím, že už bolo načase otvoriť oči a začať sa starať o vlastné šťastie.
Tak ako som dávnejšie písala a vlastne to stále omielam dokola, mám celkovo problém s mužským pohlavím, neviem si nájsť priateľa a takto. Aj naši sa ma vypytujú, ako to že nikoho nemám? Keď sa obzriem, viem prečo. Veď som doteraz nikoho nehľadala, neprejavovala som záujem. Ale stále ma to trápilo, že som sama. A keď sa aj našiel niekto ochotný čo by so mnou trávil čas, viete ako to myslím, ja som ho jednoducho odmietla. Buď sa mi nepáčil, alebo bol taký alebo taký. Doteraz ma to trápi a neviem sa toho zbaviť, toho že hľadám absolútny ideál. Ja viem, že ľudia nie sú dokonalí ale vysvetlite mi to, prosím, niekto. Ešte včera som si písala s jedným chalanom z pokecu, všetko bolo v pohode a naraz, no, niečo mi vrazilo do hlavy a hovorím si, že on sa mi vlastne nepáči. Ja neviem. Asi mám problém. Ja teda nie som bohvieaká ani z 10km vzdialenosti ale čo už. Musím sa zmeniť. Pre seba ale aj pre to, aby som nemala ten pocit že, toho druhého skôr či neskôr sklamem.
A včera som si začala písať s novým objavom, milý metlák z našeho mesta. Vraj som prvé dievča, ktoré počúva metal, čo pozná. Zlaté. Či z toho niečo bude? Uvidíme. No fajn je, že mi napísal ako prvý a po 30 správach prišlo na to, či niekedy nepôjdeme von. Uvidíme. Môžno (dúfam), ten vzťah nebude iba fiktívny. Na báze dopisovania a potom skončí.

Prestaň! Preboha, prestaň! Zase si dopredu namýšlaš?! Ani nevieš či nemá priateľku! kričí moje vnútro. Ty hlupaňa. začne sa smiať a ja cítim, ako mnou trasie.




Uvedomuješ si aj to, že ťa neočaril až tak, ako nižšie↓ spomínaný chalan ale nesúď človeka, ak ho nepoznáš. Vlastne nepoznám ani jedného z nich ale toto sa volá prvý dojem.

Ach, bože, vždy som nespokojná.
Ešte aj ten chalan, čo ti padol do oka ako prvý, bol nádherný a všetko, jednoducho sa na neho pozrieš a nevieš prestať. Napíšeš mu, v profile má predsa napísané, že je slobodný. Potom pre zmenu skočíš na fb a čistou náhodou klikneš na profil svojej o rok staršej kamarátky, lebo práve pridala nejakú fotku alebo čo. Potom ti padne zrak na nápis, ktorý ti oznámi, že je zadaná. Hoci o tom vieš už dávno, stále jej potichu závidíš. Bola tučná, tučnejšia než si ty, potom zázrakom schudla, vyzerá výborne a našla si priateľa, je s ním už určite niečo vyše roka. Začneš si prezerať aj jeho fotky, zo zaujímavosti. Hm, z nejakej akcie. A potom ťa obleje studený pot. Skutočne vyzerá ako ten tvoj chalan, do ktorého si sa pred piatimi minútami zamilovala. Pre istotu klikáš ďalej aby si svoj dojem vyvrátila. Ale niet o tom pochýb, je to on. Fotka z toho istého uhla. Ale, predsa, nie, to nemôže! V panike bežíš späť na pokec a v komentároch sa snažíš nájsť nejaké odkazy alebo hocičo od jeho kamarátov. Hľadáš oslovenie. Ako sa, dopekla, volá? A je to tam. Je to on. A nádej sa znovu zrútila. Posledné čo ti prebleskne hlavou, keď sa naňho posledný krát pozrieš je, že keby si sa začala sama o seba a o svoje okolie zaujímať skôr, tak mohol byť tvoj. Teraz ti nanajvýš zostáva poprosiť kamarátku, aby vás zoznámila a hľadieť naňho tak, ako sa človek pozerá na ľudí v jeho friendzóne. Nie si predsa kurva, ani by ťa nenapadlo jej ho prebrať a nechceš kaziť jeho šťastie.

Dopekla! Buchla som dvermi. Zavrela som sa na toalete a hlavu som si položila do dlaní. Ani som nerozsvietila, z vedľajšej kabínky bol počuť dievčenský smiech a mužský šepot. Zavriem oči. Ako, dopekla, môžem byť taká citlivá?
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 
.
Chudnutie v priamom prenose. Obrovskou podporou v začiatkoch mi bol a doteraz je web Mira Veselého.
.